Definify.com
Definition 2025
оттечь
оттечь
Russian
Verb
отте́чь • (ottéčʹ) pf (imperfective оттека́ть)
Conjugation
Conjugation of отте́чь (class 8b/b perfective intransitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | отте́чь ottéčʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | оттёкший ottjókšij |
| passive | — | — |
| adverbial | — | оттёкши ottjókši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | оттеку́ ottekú |
| 2nd singular (ты) | — | оттечёшь ottečóšʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | оттечёт ottečót |
| 1st plural (мы) | — | оттечём ottečóm |
| 2nd plural (вы) | — | оттечёте ottečóte |
| 3rd plural (они́) | — | оттеку́т ottekút |
| imperative | singular | plural |
| оттеки́ ottekí |
оттеки́те ottekíte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | оттёк ottjók |
оттекли́ otteklí |
| feminine (я/ты/она́) | оттекла́ otteklá |
|
| neuter (оно́) | оттекло́ ottekló |
|