Definify.com
Definition 2025
разбомбить
разбомбить
Russian
Verb
разбомби́ть • (razbombítʹ) pf (imperfective бомби́ть)
Conjugation
Conjugation of разбомби́ть (class 4b perfective transitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | разбомби́ть razbombítʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | разбомби́вший razbombívšij |
| passive | — | разбомблённый razbombljónnyj |
| adverbial | — | разбомби́в razbombív, разбомби́вши razbombívši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | разбомблю́ razbombljú |
| 2nd singular (ты) | — | разбомби́шь razbombíšʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | разбомби́т razbombít |
| 1st plural (мы) | — | разбомби́м razbombím |
| 2nd plural (вы) | — | разбомби́те razbombíte |
| 3rd plural (они́) | — | разбомбя́т razbombját |
| imperative | singular | plural |
| разбомби́ razbombí |
разбомби́те razbombíte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | разбомби́л razbombíl |
разбомби́ли razbombíli |
| feminine (я/ты/она́) | разбомби́ла razbombíla |
|
| neuter (оно́) | разбомби́ло razbombílo |
|
Related terms
- бо́мба f (bómba), бо́мбовый (bómbovyj)
- бомбёжка f (bombjóžka)
- бомбарди́р m (bombardír), бомбардирова́ть impf (bombardirovátʹ), бомбардиро́вка f (bombardiróvka), борбардиро́вочный (borbardiróvočnyj), бомбардиро́вщик m (bombardiróvščik)